Uzdenie
Uzdička s čelenkou má aj podhrdelník, ktorý bráni koňovi v ľahkom stiahnutí uzdičky, keď kôň strčí hlavu medzi predné nohy, alebo pokiaľ v teréne zachytí o konár.
Mnoho ľudí pri uzdení jednoducho stiahne ohlávku a navlečie koňovi uzdičku. Je dobré si zvyknúť zapínať ohlávku koňovi okolo krku, aby nemohol utiecť. To platí hlavne na volnom priestranstve. Pokiaľ sa vám kôň splaší a utečie v chvíle, keď na sebe nemá ani uzdu ani ohlávku, čaká vás dlhšia zdravotná prechádzka.
Niektoré kone sa uzdeniu bránia, pretože neznášajú, keď sa im niekto dotkne uší. Často je príčinou bezohľadný človek, ktorý im ušami pri uzdení krúti.
Dá sa pomôcť aj v takejto situácii, ale náprava trvá pomerne dlho. Koňa treba navykať na ľahké dotyky bez uzdenia. Pred uzdením rozopnite lícnicu, vsuňte zubadlo do úst a uzdičku znovu zapnite – tak sa uší nemusíte ani dotknúť.
Pokiaľ kôň uzdenie úplne odmieta existuje aj iná metóda. Nechajte koňovi ohlávku a zapnite do nej vodítko, ktoré potom pretiahnite medzi prednými nohami
k hruške, kde ho zaviažeme na uzol, tak aby sa dal ľahko rozviazať. Vodítko by malo umožňovať pohyb hlavy v rozmedzí niekoľkých centimetrov, nie viac. Aby sa kôň neplašil, je dobré ho pred uzdením takto nechať chvíľu chodiť po výbehu. Priemerne inteligentný kôň si po niekoľkých lekciách uzdenia nebráni a stojí kľudne s hlavou dole.
