Oťaže a práca s nimi

Teraz niečo o tom, ako držať oťaže, keď vedieme koňa s dvomi rukami. Predstavte si, že sedíte v sedle a pozeráte sa na svoje ruky. Pästi máte zatvorené a smerujú kolmo dole, sú vo výške hrušky sedla. Pravá oťaž vchádza zospodku do pravej pästi a vychádza z nej medzerou medzi palcom a ukazovákom. Odtiaľto potom pravá oťaž prechádza k ľavej ruke, prechádza päsťou zhora dole a jej volný koniec volne splýva pozdĺž boku koňa. Ľavá oťaž podobne prechádza zospodku hore ľavou päsťou, prichádza k pravej ruke, prechádza ju zhora dole a koniec oťaže splýva pozdĺž pravého boku koňa.

V tej časti oťaží, ktorú máte medzi rukami sa vám vyklenie v oblúku, alebo môstik a nesmie sa vám pliesť okolo hrušky sedla a brániť vám v pohybe. S takýmto držaním oťaží sa vám najlepšie kontroluje správne postavenie rúk. Bude asi chvíľku trvať, kým si na toto držanie rúk zvyknete – často na konci jazdiarni zistíte, že máte jednu oťaž moc napnutú a druhú úplne prevesenú, prípadne medzi rukami nájdete nejaký prepletenec.

Existuje ešte ďalší spôsob, ako držať oťaže oboma rukami.Pravú oťaž chytíte pravou rukou tak, že oťaž prechádza päsťou zospodku hore. Volný koniec oťaže prehoďte dopredu a dovnútra ku krku koňa – do druhej ruky už teda neprechádza. To isté platí i pre ľavú oťaž. Ruky nie sú spojené mostíkom, teda sa môžu pohybovať nezávisle na sebe.

Ruky musia byť stále rovnako ďaleko od seba, asi 30 cm a musia zostať v rovnakej vzdialenosti aj po prevedení nácviku. Ruky sa môžu zdvíhať a klesať (samozrejme s mierou), ale musí byť stále rovnobežne s hruškou sedla – akoby pred hruškou kolmo ku krku viedli koľaje, po nich sa vám ruky posúvajú do strán. Znie to síce pomerne jednoducho, ale určite vás to bude spočiatku nútiť napríklad k obratu viac pritiahnuť vnútornú oťaž a z „koľaje“ uhnúť. Ruka sa vám posunie späť smerom k boku, sed prestane byť vyvážený a sú tak narušené reakcie koňa, ktorý okamžite stráca precízne prevedenie.

Pri držaní oťaží jednou rukou u nespojených oťaží je dovolené mať medzi oťažami jeden prst, ktorý je nespornou výhodou napríklad pri práci v kruhu.

Pri sledovaní niektorých jazdcov môžete vidieť, ako riadi svojho koňa jednou rukou napnutou v lakti, aby dosiahli čo najviac na krk a tam potom uhýbali rukou doprava a doľava v nádeji, že im potom kôň bude chodiť lepšie. Títo jazdci sa asi kedysi dopočuli o kúzelnom slove „neckreining“. Toto slovo spojuje výraz „oťaž“ a „krk“ a utvrdzuje mnohých jazdcov v tom, že správny westernový kôň sa ohýba len podľa tlaku oťaže na krk. Lenže westernový kôň, rovnako ako ktorýkoľvek iný kôň, sa ohýba (alebo robí čokoľvek iného) pôsobeným pomôcok – nôh, sedu a oťaží súčastne. Môžete rukou s oťažami jazdiť po „koľaji“ pred hruškou sedla ako ďaleko chcete, jediné čoho dosiahnete je to, že sa na koni úplne skrivíte, vypadnete z rovnováhy. Tím vypadne z rovnováhy aj kôň, vystrčí nos von z obratu, zlomí krk hneď za kohútikom a po vonkajšom pleci vám „utečie“.

Pokiaľ učíte neckreining mladého, alebo preškoľujete staršieho koňa, vždy používajte lomené zubadlo. To vám umožňuje nezávislú kontrolu obidvoch kútikov úst koňa. Keď zatiahnete za jednu oťaž u páky, automaticky sa pohne aj jej druhé rameno. Tiež si pamätajte, že mladého, alebo obtiažneho koňa musíte pôsobením oťaží cez krk učiť pomalšie – v opačnom prípade skriví krk, stuhne v ňom a robí si čo chce. Pokiaľ máte možnosť doprajte si aspoň niekedy jazdu na koňovi, na ktorom môžete mať jemnú ruku. Na koňovi s plechovou hubou sa jedna ruka ťažko trénuje.